Homeopatia a problémy pri nástupe do škôlky – 1.časť

V živote každého dieťaťa nadíde skôr či neskôr deň, kedy je zoči voči postavené pred veľkú výzvu. Musí opustiť svoj bezpečný prístav menom „mama“ a vydať sa do škôlky. Do jej neznámeho sveta netušiac pritom, čo ho tam čaká. Nie každé dieťa je na túto zmenu rovnako pripravené. Reakcie môžu byť rôzne. Zatiaľ čo jedno prekračuje prah škôlky s odvahou a nadšením, iné sa tvári hrdinsky. Ďalšie zas túto neželanú zmenu nástojčivo odmieta.

Plač a odmietanie ísť do škôlky

Najčastejšie býva odlúčenie spojené so smútkom a plačom. To je na jednej strane prirodzené. No je rozdiel v tom, či dieťa plače len vtedy, keď rodič zo šatne odchádza, alebo plač počas dňa neprestáva. Ak sa plač každým dňom opakuje, prechádza do emócie hnevu, vzdoru a odmietania. Oslabená psychika vedie k oslabeniu imunitného systému. Nakoniec je len otázkou času, kedy sa vnútorné napätie a rozrušenie prejaví v podobe choroby. Sú aj prípady, keď sa dieťa pod vplyvom či už prejaveného alebo potlačeného emočného vypätia začne zajakávať alebo pomočovať. Začarovaný kruh plný problémov, lekárskych vyšetrení, absencií v práci a škôlke narastá. Dostať sa z neho von vám i vášmu dieťaťu môže pomôcť homeopatia.  

plačúce dieťa

Homeopatikum odstráni bariéry brániace uzdraveniu

Homeopatická metóda prináša hneď niekoľko výhod. Je to prírodná liečba a nespôsobuje vedľajšie účinky. Homeopatiká nenarúšajú črevnú mikroflóru. Pôsobia jemne, majú príjemnú chuť a preto ich deti prijímajú bez boja a odporu.

Homeopatia im pomáha prekonávať nielen ochorenia. Je užitočná aj pri problémoch a traumách v ich živote. Pomôže vyrovnať sa so zmenami a nepriaznivými situáciami a zároveň posilňuje imunitný systém. K uzdraveniu využíva vlastné sily organizmu, čo vedie k zvýšeniu obranyschopnosti dieťaťa voči chorobám, infekciám a stresu. Správne vybraté homeopatikum podporí dieťa fyzicky aj psychicky, uvoľní emočné bloky a pomôže vybalansovať jeho emočné výkyvy.  Vedie dieťa k prijatiu daných okolností, ľahšie sa im dokáže postaviť zoči voči a zaujať k nim vhodné stanovisko.

V mojej praxi sa s detskými klientami stretávam pomerne často. Prichádzajú v doprovode svojich rodičov s rôznymi problémami. Medzi časté dôvody ich návštevy patria práve problémy so správaním a adaptáciou v škôlke.

Od mamky ani na krok a už vôbec nie do škôlky

Spomínam si na prípad 2,5 ročného chlapčeka, ktorý spolu s rodičmi prišiel za mnou začiatkom leta minulého roku. Čakal ho nástup do škôlky a rodičia mali veľké obavy z toho, ako to zvládne. Neustále sa dožadoval pozornosti svojej mamky, veľmi na nej lipol a musel ju mať v dohľade. Mamka mala vždy problém vzdialiť sa od neho a odísť z domu. Dobrovoľne nechcel ostať s nikým iným, ani s babkou alebo dedkom. Vždy keď odchádzala, sadol si na zem a začal plakať a nahlas kričať, aby sa vrátila. Ak sa ho pokúšali rodinní príslušníci utíšiť, kopal nohami od hnevu. Raz sa rozhodol, že prelezie plot a pôjde za svojou mamkou, ale jeho babka ho našťastie v poslednej chvíli schytila, na čo chlapček spustil urputný krik a plač, kopal nohami do plota, brány a všetkého, čo ešte bolo v dosahu.

Bol dojčený do dvoch rokov a postupne odstavený proti jeho vôli, pretože pre mamku to už bolo veľmi obmedzujúce. Neustále chcel byť v jej blízkosti, aj pri zaspávaní. Kričal z postele dovtedy, pokým mamka za ním neprišla a zaspával v tesnom kontakte s ňou.

Na otázku, aký je a čo je pre neho typické, mamka odpovedala: „Na jednej strane je milý, rád sa túli, na druhej strane dokáže v hneve vybuchnúť. Najradšej by bol, ak by sa dialo všetko podľa neho. Ak mu niečo nedovolíme alebo sa situácia vyvíja inak, akoby on sám chcel, hnevá sa a kričí. Lepšie povedané, vreští. Dokonca v tom pokračuje ďalej, aj keď mu dáme zo zúfalstva po zadku. Reve, až je z toho zachrípnutý. Hnevá sa aj vtedy, ak sa mu niečo nedarí. Okrem toho je veľmi puntičkársky, zameraný na detaily a veľmi netrpezlivý. Všetko potrebuje mať ihneď. Nedokáže čakať. Takto sa prejavoval už od mala.“

škôlkár

Na základe osobnosti, povahy chlapčeka a informácií, ktoré som získala počas konzultácie, som odporučila homeopatikum Nux vomica.

V druhej polovici septembra mi jeho mamka poslala správu: Miško sa má veľmi dobre. Prvý deň v škôlke plakal. Ešte aj na druhý deň. Ale od tretieho dňa chodí do škôlky rád a bez problémov. Nie je už tak „zamamkovaný“. Po škôlke ide bez problémov aj ku dedovi. Som veľmi spokojná s výsledkom.“

(Upozornenie: každý človek je jedinečný a reaguje na ten istý problém inak, preto napriek podobnosti prípadu môže potrebovať iné homeopatikum.)

Autor: Janette Bakajsová │ Foto: pixabay.com, freepik.com

Článok bol publikovaný v dvojmesačníku Dieťa 8-9/2019.


Prečítajte si tiež

Povedzte o tom priateľom:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.